Čo je aquaplaning
Oficiálne testové otázky Ministerstva vnútra SR ho opisujú ako vytvorenie vodného klina na mokrej vozovke s väčším množstvom vody medzi pneumatikou a vozovkou, ktorý oddelí pneumatiku od vozovky – vozidlo sa stáva neovládateľné. Kontakt pneumatík s vozovkou je pri aquaplaningu úplne prerušený. Slovenský názov je vodný šmyk.
Pozor na zámenu: aquaplaning nie je šmyk pri rýchlom prejazde zákruty ani šmyk zo zablokovaných kolies pri intenzívnom brzdení – v teste sú to nesprávne odpovede.
Čo ho spôsobuje
Podľa databázy otázok MV SR vznik aquaplaningu najviac ovplyvňujú tri veci:
- rýchlosť jazdy,
- výška vodného stĺpca – teda koľko vody je na vozovke,
- stav pneumatík – nebezpečenstvo zvyšuje najmä opotrebovaný dezén.
Drážky dezénu odvádzajú vodu spod pneumatiky; keď sú plytké, voda nestihne uniknúť a vytvorí sa vodný klin. [OVERIŤ] Odpovede „druh vozovky“ a „zimné pneumatiky“ test pri tejto otázke hodnotí ako nesprávne.
Pozor aj na začiatok dažďa: podľa testu sa priľnavosť pri prvých kvapkách výrazne zníži a najhoršie adhézne podmienky sú na vozovke, keď začína pršať.
Ako reagovať, keď aquaplaning nastane
Správny postup podľa testových otázok MV SR – rovnaký pre osobné auto, nákladné auto aj autobus:
- uvoľni plynový pedál,
- nebrzdi,
- neotáčaj volantom,
- počkaj, kým sa obnoví kontakt pneumatík s vozovkou.
Nesprávne sú odpovede „stlačiť plynový pedál a zrýchľovať“ aj „brzdiť prerušovane“. Aquaplaning môžeš spoznať podľa toho, že volant náhle zľahne a otáčky motora stúpnu bez toho, aby auto zrýchlilo. [OVERIŤ]
Ako aquaplaningu predísť
Prispôsob rýchlosť
Zákon ti ukladá prispôsobiť rýchlosť jazdy okrem iného poveternostným podmienkam a stavu a povahe vozovky a jazdiť len takou rýchlosťou, aby bolo možné zastaviť na vzdialenosť, na ktorú máš rozhľad (§ 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.). Na klzkom povrchu brzdi a zrýchľuj citlivo; vodič motocykla nesmie na mokrej vozovke prudko brzdiť, prudko akcelerovať ani prudko točiť riadidlami (testové otázky MV SR).
Pri prejazde kalužami mysli aj na chodcov: vodič nesmie obťažovať ostatných ani iné osoby rozstrekovaním kaluží (§ 4 ods. 2 písm. n) zákona č. 8/2009 Z. z.).
Mokrá vozovka a brzdná dráha
Aj keď k aquaplaningu nedôjde, na mokrej ceste brzdíš na horšej priľnavosti. Testové otázky MV SR k tomu uvádzajú:
- súčiniteľ adhézie (trenia) závisí od druhu, povrchu a stavu vozovky, od pneumatík a do istej miery aj od rýchlosti jazdy,
- dĺžku brzdnej dráhy značne ovplyvňuje rýchlosť jazdy, stav vozovky, hmotnosť vozidla a stav pneumatík,
- za dažďa, hmly, sneženia či ľadu treba znížiť rýchlosť tak, aby bolo možné bezpečne zastaviť, a platí zásada „vidieť a byť videný“.
Na úseky so zvýšeným rizikom šmyku aj na suchej ceste upozorňuje výstražná značka č. 120 Nebezpečenstvo šmyku (príloha č. 2 vyhlášky č. 30/2020 Z. z.) – nájdeš ju medzi výstražnými značkami.
Skontroluj dezén a tlak
Hĺbka hlavných drážok pneumatiky nesmie byť menšia ako (§ 14 ods. 10 vyhlášky č. 134/2018 Z. z.):
| Vozidlo | Minimálna hĺbka hlavných drážok |
|---|---|
| kategória L1e (moped, malý motocykel) | 1 mm |
| ostatné kategórie vrátane osobných áut | 1,6 mm |
| kategórie M a N, keď § 38 zákona č. 8/2009 Z. z. vyžaduje zimné pneumatiky (napr. pri súvislej snehovej vrstve, ľade alebo námraze) | 3 mm |
Hlavné drážky sú široké drážky v strednej časti dezénu, ktorá pokrýva približne tri štvrtiny šírky jazdnej plochy pneumatiky (§ 14 ods. 11 vyhlášky). Ide o zákonné minimum – podľa testu najviac predlžujú brzdnú dráhu na mokrej vozovke nadmerne opotrebované pneumatiky. Pneumatiky musia byť aj riadne nahustené na tlak predpísaný výrobcom vozidla (§ 14 ods. 6 vyhlášky).
Aquaplaning na teoretickej skúške
Otázky o aquaplaningu a priľnavosti nájdeš najmä v okruhu Zásady bezpečnej jazdy, o pneumatikách a hĺbke dezénu v okruhoch Podmienky prevádzky vozidiel a Konštrukcia vozidiel a ich údržba.
Časté otázky
Čo robiť pri aquaplaningu?
Uvoľni plyn, nebrzdi, neotáčaj volantom a počkaj, kým pneumatiky znova získajú kontakt s vozovkou. Takto to uvádza aj oficiálna testová otázka MV SR.
Od čoho najviac závisí vznik aquaplaningu?
Podľa testových otázok MV SR od rýchlosti jazdy, výšky vodného stĺpca na vozovke a stavu pneumatík. Opotrebovaný dezén riziko zvyšuje.
Kedy je mokrá vozovka najšmykľavejšia?
Podľa testových otázok MV SR sú najhoršie adhézne podmienky na vozovke, keď začína pršať – priľnavosť pneumatík sa pri prvých kvapkách dažďa výrazne zníži.
Aká je minimálna hĺbka dezénu na Slovensku?
Pri osobnom aute 1,6 mm, pri kategórii L1e 1 mm a pri vozidlách kategórie M a N 3 mm v čase, keď zákon vyžaduje zimné pneumatiky (§ 14 ods. 10 vyhlášky č. 134/2018 Z. z.).
Zdroje
- Databáza testových otázok MV SR (otázky: „Aquaplaning (vodný šmyk) znamená…“, „Pri aquaplaningu…“, „Vznik aquaplaningu najviac ovplyvňujú…“, „Ak už k aquaplaningu došlo, je potrebné…“, „Nebezpečenstvo vzniku aquaplaningu sa zvyšuje…“, „Po prejdení kaluže…“, „Najhoršie adhézne podmienky sú na…“, „Pri jazde na mokrej vozovke vodič motocykla…“)
- Databáza testových otázok MV SR (otázky: „Veľkosť súčiniteľa adhézie (trenia) závisí…“, „Dĺžku brzdnej dráhy vozidla značne ovplyvňuje…“, „Za zhoršených poveternostných podmienok… platí zásada…“, „Základnou zásadou pri jazde v nepriaznivých podmienkach… je…“, „Ako sa mení priľnavosť pneumatiky k povrchu vozovky pri prvých kvapkách dažďa?“)
- Vyhláška MV SR č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení, príloha č. 2 – výstražná značka č. 120 Nebezpečenstvo šmyku (znenie účinné od 31. 3. 2024)
- Vyhláška MDV SR č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, § 14 ods. 6, 10 a 11 (znenie účinné od 1. 1. 2025)
- Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 4 ods. 2 písm. n), § 16 ods. 1 a § 38 (znenie účinné od 1. 10. 2026)
Naposledy overené: 9. 11. 2026